(sex, sushi, rockandroll) Autori: Oľga Belešová a Masahiko Shiraki
Hrajú:Oľga Belešová ako John Lennon
Masahiko Shiraki ako Yoko Ono
Réžia: Viliam Klimáček
Kostýmy: Renáta Ormandíková
Scéna: Peter Janků foto (c) Ctibor Bachratý
 S podtitulom sex, sushi, rockandroll uvedie divadlo GUnaGU vo svojich priestoroch na Františkánskom nám. 7 v Bratislave v dňoch 24. a 25. marca 2007 novú divadelnú hru o manželstvách cudzincov JOHN a YOKO.
Čo znamená vziať si dnes na Slovensku cudzinca za manžela či cudzinku za manželku? Dokážu vedľa seba existovať Japonské zvyky a Slovenská tradícia? Je možné tolerantné spolužitie dvoch tak odlišných kultúr? Ako si s týmto problémom poradil slávny pár John Lennon a Yoko Ono? Poznala Yoko nenávisť fanúšikov Beatles, ktorých rozpad údajne zapríčinila? Stretáva sa Masahiko na Slovensku s rasizmom a intoleranciou voči vlastnej osobe? Vychádza skladba slovenskej a japonskej vety z mentalít jednotlivých národov? A čosi pre gurmánov na záver - ako pripraviť vynikajúce sushi? Existuje aj slovenská mutácia – bryndzové sushi?
Predstavenie tvorí séria divadelných klipov, v ktorej herci plynulo prechádzajú z rolí Lennona a Ono do seba samých a autenticky hrajú príbeh svojho zmiešaného manželstva. Šesťdesiate roky sa ostrým strihom menia na dnešok, z Tokijskej Ginzy sa prenesieme do bratislavských ulíc. V predstavení sa priamo pred divákmi pripravuje pravé japonské sushi či prebehne legendárna tlačovka „bed in“ v hoteli Hilton v marci 1969 v Amsterdame. Okrem slovenčiny v hre zaznie aj angličtina a japončina.
Predstavenie je zavŕšením voľnej trilógie autorských predstavení Oľgy Belešovej v divadle GUnaGU (Len tak ľahučko - 1994, Ďefčátko - 2000, John & Yoko - 2007). Predstavenia vznikli metódou improvizácie na stanovenú tému a sú veľmi osobné a autentické. Belešová nie je autorkou ruky, ale autorkou úst. Svoje hry nepíše, rovno ich rozpráva. A v spolupráci s režisérom V. Klimáčkom vyberajú najlepšie momenty a zoraďujú ich a preskupujú.
Po predchádzajúcich dvoch tituloch, kedy mapovali ženský svet, prichádza logicky po Belešovej sobáši s japonským novinárom Masahikom „manželská“ hra. V ostrých strihoch sa v nej striedajú komediálne plochy s mrazivými momentmi, ktoré nie sú zapísané v podobe textu, no iba v podobe niekoľkých bodov. Večer čo večer vzniká improvizovaný, čiastočne fixovaný tvar, vždy s trocha iným obsahom, pravda, v duchu nosnej témy.
Hra vzniká v intímnom kontakte niekoľko desiatok centimetrov od divákov. Atmosféra v publiku a intímnosť divadelnej sály provokuje hercov k mimoriadnym, originálnym a miestami aj šokujúcim výkonom, ktoré sú pre GUnaGU značkou interpretačného štýlu, mimoriadne obľúbeného u mladých divákov.
|
